Recenzia Forza Horizon 6 – Ultimate arkádový pretekársky zážitok sa vracia v ešte lepšej forme
Forza Horizon 6 konečne berie festival Horizon Festival do Japonska a prináša ulice Tokia ozarenej neónom, horské touge cesty, driftovaciu kultúru a úplne najatmosférickejší otvorený svet, aký seriál kedy vytvoril. Hoci nevymýšľa recept od základu, zlepšuje takmer každú jeho časť a posúva ho na úroveň jedného z najlepších arkádových pretekárskych zážitkov, ktoré si dnes môžete zahrať.

Fanúšikovia Forza Horizon už roky túžia po dvoch veciach: Japonsku – a ešte väčšom množstve Japonska. Playground Games to veľmi dobre vedelo, a preto už šiesty diel sériu s vysokou rýchlosťou konečne posúva do krajiny neónových svetiel, horských serpentínok a nočných driftovacích jazdných session, pri ktorých máte pocit, že ste priamo v The Fast and the Furious: Tokyo Drift. Neúrekom dlhé čakanie sa však vyplatilo a už po prvých pár kilometroch hrania je jasné, že nejde len o lacnú fanúšikovskú službu pre wishlisty dychtivých hráčov.
Forza Horizon je dnes tak etablovaná značka, že by sa predávala aj bez toho, aby ste vôbec niečo šoférovali. Vývojári však nespôsobujú dojem, že sa spoliehajú iba na meno seriálu ani sa neschovávajú za minulé úspechy. Nie. Práve ich využívajú a pridávajú kopu nových prvkov do overeného (a mimoriadne populárneho) receptu. Dostávame najväčší otvorený svet v sérii, „car experience“, ktoré je v mnohých ohľadoch úplne prehnané, a presne ten typ arkádovej zábavy, pri ktorom si vravíte „ešte jeden pretek“, len aby ste o tri hodiny neskôr zistili, že stále jazdíte po daždivom Tokiu za zvukov japonského synthwave. Áno, stalo sa mi to viac než raz.
A aj keď hra nemá úplne dokonalé spracovanie a nájde sa pár menších nedostatkov, dáva fanúšikom presne to, čo chceli. Len teraz je to citeľne väčšie, hlučnejšie, „cool“, krajšie a omnoho bližšie realite.



Japonsko sa nepodarilo „ťahať za nos“, ale stálo to za to
Playground Games už roky dokazujú, že séria Forza Horizon nie je len o autách. Jasné, stovky vozidiel, arkádový model šoférovania a technická stránka zostávajú základom jej úspechu, no vývojári postupne premenili herný svet na hlavnú atrakciu celej série. A možno presne preto pred každým novým dielom vzniká viac rozruchu okolo destinácie než samotnej ponuky áut.
Po Mexiku, Británii a Austrálii je tu konečne Japonsko – krajina, ktorú si fanúšikovia prakticky pýtali od úplného začiatku. A treba povedať, že štúdio to celé zvládlo s obdivuhodnou ľahkosťou. Stručne: ide o precízne poskladaný automobilový raj. Zároveň si myslím, že počkať so zaradením Japonska až do šiesteho dielu bol výborný krok, lebo až dnešné technologické možnosti umožnili vývojárom zachytiť atmosféru japonskej automobilovej kultúry tak presne, ako si ju fanúšikovia roky predstavovali.
Zaujímavosť: Japonsko v Forza Horizon 6 nie je len o horských serpentínach a legendárnych touge driftoch, ktoré poznáte napríklad z Initial D. Rovnako pôsobivé sú aj nočné jazdy dažďom nasýteným Tokiom, kde neónové svetlá ikonickej štvrte Shibuya vytvárajú atmosféru priamo ako z tých najlepších street racing filmov.

Nepochybnou hviezdou celého zážitku je Tokio (mapu si prezradíme o chvíľu). Playground dokonca vytvorilo preň samostatný tím a výsledok je viditeľný prakticky všade – od širokých, nekonečne pôsobiacich ulíc obklopených mrakodrapmi až po úzke uličky kúpané v svetlách každého možného odtieňa, malé podniky a ikonické miesta ako Shibuya, Akihabara či Tokyo Tower.
Zároveň však mesto ešte viac zvýrazňuje jednu z kompromisov hry. Premávky je citeľne menej, než by ste od reálneho Tokia čakali, a pôsobí to podozrivo prázdne. Podobne je na tom aj hustota obyvateľstva – tam, kde by ste čakali ruch a preplnené ulice, vidíte len zopár ľudí tu a tam stojacich popri cestách. V kampani je to trošku škoda, pretože samotná metropola hrá skôr druhé husle a väčšina diania je inde.
Zaujímavosť: Tokio v Forza Horizon 6 nie je len o širokých bulvároch a neónových križovatkách. Úzke mestské ulice dopĺňajú aj malé japonské „Kei Cars“, ktoré sa dokonale hodia na pokojnejšie jazdy alebo rozvoz jedla v rámci jednej z mini hier.

Lenže Forza Horizon od začiatku nemala byť jazdeckým simulátorom ani realistickou rekonštrukciou japonskej metropoly. Je to obrovské otvorené autíčkové ihrisko, kde môžete zrýchliť až na 300 km/h po prašných cestách, v lesoch, cez horské priesmyky zasnežené snehom, ryžových poliach aj na vidieckych cestách – bez toho, aby vás každých desať sekúnd zastavovala kolóna taxíkov.
A práve mimo Tokia hra ukazuje svoju najväčšiu silu: slobodu. Mapa je obrovská, rôznorodá a prakticky bez hraníc, pričom naplno žiari v detailoch, ktoré začnete vnímať až po niekoľkých hodinách jazdy.

Myslím si, že štúdio sa k premávke aj hustote osídlenia v budúcej aktualizácii vráti, no zatiaľ je hlavným cieľom najmä optimalizácia tak, aby hra pri štarte šlapala čo najplynulejšie. A mimo mesta to ani až tak nevadí – jazdu si tam vychutnáte výrazne viac. Pravdepodobne ani netreba hovoriť, že Tokio a jeho okolie sú najdetailnejšími lokalitami v celej sérii a po Mexiku vo Forza Horizon 5 je to vítaná zmena.



Nielen obyčajné – nič generické
Jednou z najväčších predností Forza Horizon 6 je spôsob, akým neustále mení atmosféru jazdy. Kým Mexiko v predchádzajúcom diele často stavalo na obrovské otvorené priestory a dlhé úseky riedko osídlenej krajiny, Japonsko pôsobí omnoho hustejšie, živšie a rôznorodejšie.
Každých pár minút jazdy sa mení charakter ciest aj samotné prostredie. Od moderných diaľnic plných tunelov a mostov sa zrazu ocitnete v úzkych priesmykoch medzi nádhernými kopcami, potom v malých dedinách, na lesných cestách či medzi poľami lemovanými čerešňovými kvetmi.
Zaujímavosť: Mapa Forza Horizon 6 je plná skrytých miest, ktoré odmeňujú zvedavých hráčov. Keď budete skúmať, môžete naraziť na tradičné chrámy, vyhliadky alebo ikonickú Tokyo Tower a ak si tieto scény odfotíte vo foto režime, hra vás odmení bonusovými bodmi, kreditmi alebo novými autami.
Tentoraz Playground Games venovalo ešte viac pozornosti detailom a vďaka tomu mapa nepôsobí ako kulisa pre preteky, ale ako skutočné miesto s vlastnou identitou. DedinY nie sú „vyrobené na kolene“, krajina sa neopiera o opakujúce sa vzory a prakticky kdekoľvek sa pozriete, nájdete niečo, čo vás prinúti spomaliť aspoň na chvíľu. Ak chcete – samozrejme.

Zážitok ešte umocňuje aj najrozsiahlejší soundtrack v histórii série, vďaka ktorému si môžete naladiť až 9 rozhlasových staníc s interpretmi ako Linkin Park, BABYMETAL, Pendulum, YOASOBI, Rise Against a ešte stovkami ďalších. V meste si vyberiete niečo tvrdšie a energickejšie, zatiaľ čo na vidieku môžete zvoliť pokojnejšie tempo a japonské ľudové nástroje.
Ročné obdobia sú späť a ešte výraznejšie
Ročné obdobia sa výrazne vracajú do hry. Série ich mala už v niekoľkých dieloch, no tentoraz dostali ešte výraznejšiu podobu. Pri jazde sa nemení iba počasie a denná doba, ale aj samotná krajina – od rozkvitnutých ružových čerešňových kvetov až po zasnežené horské masívy v pozadí. A presne toto patrí medzi tie najlepšie momenty celej mapy. Po prvýkrát v histórii Forza Horizon 6 ponúka permanentne zasneženú oblasť so zimným strediskom. Lyžiarske vleky, zjazdovky a svahy môžete prekonávať nie na lyžiach, ale v aute.

Výsledkom sú momenty, ktoré sa miestami cítia viac ako divoká roadtrip jazda než klasická hra o autách či motorkách. O chvíľu driftujete popri vodopádoch, o pár minút neskôr „lietate“ zasneženým kaňonom a potom zrazu skončíte na zjazdovke niekde vysoko v horách. A presne vtedy si uvedomíte, že nejde len o bežnú mapu pre bežnú autíčkovú hru, ale o arkádové dobrodružstvo na štyroch kolesách.
Online udalosti a prirodzenejší priebeh hrania
Forza Horizon 6 sa nesnaží vynoviť koleso – a ani nemusí. Ponúka obrovský otvorený svet, stovky licencovaných áut a presne ten typ arkádového šoférovania, kde zábava znamená viac než realistická simulácia. Fanúšikovia autenticity si ale určite nájdu aj niečo pre seba. Online režim a live service podpora s novými autami aj aktivitami samozrejme nechýba.

V porovnaní s predchádzajúcim dielom sa však hra vylepšila v pocite progresu. Tentoraz nezačínate ako hviezda festivalu, ale ako úplne bežný nadšenec, ktorý postupne odomyka väčšie podujatia a výkonnejšie triedy áut.
S každým ďalším krokom v hre nový náramok na ruke symbolizuje váš posun do vyššej výkonovej kategórie. Nové autá stále získate veľmi ľahko, no „levelovanie“ má o niečo prirodzenejší rytmus. Navyše existuje pár výnimiek, pri ktorých budete musieť na konkrétne autá poriadne zabrať.

Nedostatok nechýbajú ani tradične veľkolepé eventy s lietadlami, robotmi (predsa len, sme v Japonsku) či úplne absurdnými tratami. Tentoraz však na mňa nepôsobili až tak silným „wow“ dojmom ako v predchádzajúcich Horizons. Hlavný dôvod je jednoduchý: podobné šialenosti v sérii už vidíte, takže som ich bral ako povinnú položku v zozname „musí byť“. Lenže som presvedčený, že komunita časom všetky tie drobné nedokonalosti „vyhladí“. Veď ide o live-service hru, ktorá vie vytvárať vlastné prídavky a módy – čo sa naplno ukázalo už v predchádzajúcich dieloch.
Ponorenie do japonskej automobilovej kultúry
Hra naplno využíva krajinu a snaží sa ju hráčovi približovať cez rôzne udalosti priamo v hre. Okrem klasického Horizon Festivalu pribudla aj celá kopa aktivít zameraných priamo na japonskú kultúru a scénu okolo áut. Tentoraz už príbehové misie nepôsobia ako nudná výplň medzi pretekmi, ale skôr ako príjemné odbočky, ktoré vás prirodzene vedú do záhybov mapy.
V jednej chvíli sa potĺkate v garáži na tuning, v ďalšej testujete pneumatiky v horách alebo pri pobreží a potom sa vyberiete na foto výlet do menej známych oblastí. A hoci dialógy stále trpia typickou „Horizon“ prehnanou pozitivitou, tentoraz to pôsobí oveľa prirodzenejšie a zároveň zábavnejšie.

Playground sa tiež veľmi dobre trafilo do samotného podhubia japonskej automobilovej kultúry. Nájdete tu ikonické horské preteky, online stretnutia na legendárnych parkoviskách inšpirovaných reálnymi miestami (ako Drift Club Japan priamo v Tokyo City), rovnako ako spontánne drag race a časovky, do ktorých sa môžete pustiť prakticky okamžite.
Rozdelenie mapy do regiónov s vlastnými zberateľskými aktivitami, skrytými autami a ďalšími drobnými detailmi, ktoré vás motivujú preskúmať každý kút sveta, funguje výborne. Vďaka tomu Japonsko nepôsobí len ako pekná mapa, ale ako miesto, kde dáva zmysel zastaviť, trochu sa potúlať a občas si len nasávať atmosféru.

Nenájdete krajší a vizuálne pôsobivejší pretek
V Playground Games jednoducho vedia, ako má vyzerať moderná arkádová pretekárska hra. Ovládanie je dostupné takmer pre každého, no zároveň nepôsobí trhane ani príliš zjednodušene. Autá majú vlastnú osobnosť a reagujú na povrch trate, počasie aj rýchlosť.
Horizon 6 tak trafí dokonalú rovnováhu medzi čistou arkádovou zábavou a ovládaním realistickým natoľko, aby si jazdu vychutnali aj príležitostní hráči, aj tí, ktorí jazdia s volantom a pedálmi. A áno, stále platí, že prelet cez plot, skok cez polovicu lesa a pokračovanie ďalej bez výrazných následkov je často ten najlepší plán.

Vítam zmenu v deštrukcii prostredia, ktorá ma doslova potešila. Kým v predchádzajúcich dieloch aj ten najmenší strom či kôl v zemi dokázal auto zastaviť takmer s pískaním, tentoraz boli vývojári o trochu zhovievavejší. Výrazne nižší počet nechcených zastavení zlepšuje jazdný zážitok v pretekoch aj počas voľného pobehovania po krajine. Nie je to tak, že sa to nikdy nestane, ale deje sa to výrazne menej často.
Technická stránka je opäť medzi úplnou špičkou žánru a Japonsko vyzerá skvelo cez deň aj po západe slnka. Hra sa najmä excelentne hrá so svetlom, odrazmi a detailmi prostredia. Modely áut sú nádherne spracované zvnútra aj zvonku a výkon je veľmi stabilný aj vo veľkých otvorených plochách.
Zaujímavosť: Horské oblasti ponúkajú dostatok vyhliadok, z ktorých môžete vidieť dediny, nekonečne sa vinúce cesty aj Tokio v noci v diaľke. Nad celú krajinu sa týči ikonická hora Fudži so zasneženým vrcholom – jeden z najvýraznejších orientačných bodov na celej mape.

Je pravda, že v porovnaní s Forza 5 nejde o „gen“ skok v grafike, no Horizon 6 to vyrovná extrémne dôslednou optimalizáciou a celkovou plynulosťou (pomáha aj vyššie spomenutá nižšia premávka a hustota osídlenia). Slabšie miesta ostávajú rovnaké – animácie postáv a dialógy v príbehových scénach, ktoré pôsobia trochu zastarane oproti zvyšku hry. Našťastie ich nie je veľa a väčšinu času tak či tak strávite za volantom.
Ani technické detaily ako poškodenie áut či viditeľné zmeny prostredia v reakcii na jazdu sa výrazne nezlepšili. Napríklad chýbajú stopy od pneumatík po prejazde blatom. Auto síce vyzerá ošúchané a v niektorých miestach vidíte priehlbiny na karosérii, no celé to pôsobí skôr polovičato. A to je škoda aj premárnená príležitosť.
Viac možností úprav v garáži však automaticky neznamená lepšie
Na druhej strane je tu novinka – výrazne rozšírené možnosti pre domy, garáže a vlastné nehnuteľnosti. Už to nie sú len obyčajné úkryty na rýchle presúvanie po mape, ale priestory, ktoré si hráči môžu čiastočne prispôsobiť a využiť na vystavenie svojej zbierky áut.
Vývojári zjavne chceli hru posunúť bližšie k „životnému štýlu fanúšika áut“, kde nejde len o samotné preteky, ale aj o pocit, že si budujete vlastný kút sveta automobilov. Na papieri to znie skvele a miestami sa im to naozaj darí vytvoriť príjemnú atmosféru „digitálneho sna v garáži“.

Problém je, že samotný editor pôsobí zbytočne komplikovane a v niektorých miestach aj trochu nedokončene. Hoci sú možnosti prispôsobenia obrovské, ovládanie je chaotické. Zároveň je výber použiteľných predmetov trochu obmedzený, takže sa to skrátka zredukuje na jednu vec – komunita modderov sa časom postará o vylepšenia, vďaka ktorým bude život v garážach pre hráčov jednoduchší. Nenájdete tu možnosti pridávať plagáty na steny, ale môžete k svojim autám dostať aj dinosaura...
A keď už hovoríme o garážach... hra ponúka až absurdne veľkú a rôznorodú flotilu (viac než 550 licencovaných áut), takže si prakticky každý nájde svoje obľúbené. Porsche, BMW, Ford, Honda, Toyota, Ferrari aj Lamborghini sú tu všetky, a hra veľmi dobre kombinuje klasické japonské ikony, bežné športiaky aj extrémne špeciály zamerané na okruhy. Nájdete dokonca dodávky a rodinné SUV. Výsledkom je presne ten typ garáže, pri ktorom sa každých pár minút pristihnete, že premýšľate, ktoré auto vezmete na ďalšiu jazdu.

V porovnaní s predchádzajúcimi dielmi sa pri tuningu až tak nepokročilo a zážitok je prakticky rovnaký. Hra ponúka širokú škálu možností na prispôsobenie výkonu, motorov, prevodoviek a podvozku a skúsenejší hráči si naozaj užijú doladenie detailných nastavení ovládania.
Vizualná stránka úprav je však stále o niečo konzervatívnejšia a kým niektoré autá dostanú rôzne karosárske body kity a spoilery, s inými sa musíte uspokojiť len s minimálnymi zmenami.

Motory, turba a zvuk Tokia v noci
Jedna oblasť, kde Forza Horizon 6 skutočne vyniká (v rámci série), je zvukový dizajn. Autá konečne nepôsobia ako odlišné škrupiny jedného motora nastavené len podľa hlasitosti; namiesto toho majú vlastnú jasnú povahu a charakter. Rozdiely medzi jednotlivými autami sú počuteľné okamžite – od agresívnych turbodúchov a dunivých výfukov až po jemné detaily počas radenia či brzdenia.

Okrem toho hra skvele pracuje aj s ambientnými zvukmi na trati. Náraz do zvodidiel a skok cez obrubník majú presne taký správny dopad a nádherne umocňujú pocit rýchlosti. Ide o drobnosti, no práve tie robia zážitok z jazdy výraznejším a intenzívnejším.
Forza Horizon 6 na Xboxe – ako to šľahalo a v akom režime som hral?
Na Xbox Series X som sa prakticky okamžite usadil v režime Performance a vďaka tak rýchlemu tempu arkádovej jazdy som nemal dôvod hľadať niečo iné. Forza Horizon 6 beží v dynamickom 4K pri úplne stabilných 60 snímkach za sekundu a vyzerá jednoducho skvelo.
Dynamické rozlíšenie funguje tak hladko, že ak by to vývojári ani nespomenuli, väčšina hráčov by si to ani nevšimla (vrátane mňa). A áno, je tu aj režim Quality s prirodzenejším obrazom, no v hre, kde letíte rýchlosťou 300 km/h cez čerešňové kvety, mi 30 FPS pripadalo rovnako prirodzené ako driftovanie v dodávke.

Nenápadná závislosť na príjemný večer
„Dám si ešte jeden pretek,“ a o tri hodiny neskôr stále driftujem niekde v horách pod hviezdnou oblohou. Presne takto prebiehal jeden večer s Deluxe Edition na mojom Xboxe. Opäť sa tempo trafilo na jednotku a hra vás neustále tlačí skúšať nové autá, disciplíny a objavovať neprebádané miesta.
V jednej chvíli pretekáte v klasických cestných pretekoch, v ďalšej sa naháňate v drift eventoch alebo dokončujete showcase misie, ktoré si séria obľúbila už roky. Tentoraz však tie veľkolepé súboje nepôsobia úplne tak divoko a nezabudnuteľne ako kedysi. Nechýba množstvo momentov, ktoré kopú adrenalínom, ani filmová prezentácia, no Playground to tentoraz trochu viac ukotvilo v realite.

Režim „Discover Japan“ ma bavil oveľa viac – pekne kontrastuje s klasickým festivalom. Postupnosť menších misií vás postupne zoznamuje s japonskou automobilovou kultúrou, driftovou scénou aj regiónmi mapy samotnej. Tu budete rozvážať jedlo po uliciach Tokia alebo sa pustíte do tuningových projektov a výziev v horách.
A potom je tu online zložka, Horizon Play, kde sa Forza naozaj mení na obrovské komunitné ihrisko. Stretnutia na parkoviskách, komunitné eventy a trate vytvorené samotnými hráčmi sú teraz rovnako dôležitou súčasťou série ako samotné preteky.

Dôležitou súčasťou zážitku je aj multiplayer. Jasné, dá sa hrať offline, ale séria Forza Horizon sa v online svete ukáže v plnej miere. V skratke je to rovnaký systém ako predtým – stretávate iných hráčov kdekoľvek v otvorenom svete alebo súťažíte v online pretekoch. Všetky tieto prvky vás vtiahnu a udržia pri hre. Čas začne utekať pomalšie a skôr, než sa nadáte, je preč.
Verdikt: 9/10
Je čas to celé uzavrieť. A vo veľkom štýle, lebo Forza Horizon 6 je typ pokračovania, ktoré síce sériu nezrevolucionalizuje, ale precízne ju leští takmer k dokonalosti. Japonsko bolo pre Horizon už roky snívanou destináciou a výsledok ukazuje, že sa oplatilo čakať. Skvelý otvorený svet, neuveriteľne návykové šoférovanie, rozsiahly zoznam áut, famózna atmosféra nočných ulíc Tokia a množstvo obsahu všetkých typov robia z tejto hry jeden z najlepších arkádových pretekárskych titulov dneška.
Áno, nájdu sa aj drobné chyby ako riedka premávka, slabšie showcase eventy či neúplne vydarený editor garáže, no nič z toho napokon neuberá na tom, že Horizon 6 je najlepšia hra v sérii. Dokáže vás udržať pri hre stovky hodín; vývojári zlepšili všetko, čo sa dalo, a „šestka“ sa bez problémov stala novým štandardom v pretekoch v otvorenom svete. Presne takto má vyzerať pokračovanie – a navyše si to už v sérii postupne zvykáme, diel po diele.
