Solarpunk recenzia – Budovanie lepšej budúcnosti, ostrov po ostrove
Solarpunk ponúka svieži pohľad na žáner prežitia: namiesto bojov sa sústreďuje na pestovanie, automatizáciu a udržateľné energetické systémy. Plávajúce ostrovy, uvoľnená atmosféra a uspokojivý progres z neho robia skvelú voľbu pre hráčov, ktorí chcú stavať skôr, než bojovať.

Energia. Zmena klímy. Závislosť od surovín. Problémy, ktoré sa ešte len pred pár rokmi týkali najmä odborníkov, sú dnes už súčasťou nášho každodenného života. A ani vo videohrách to nie je inak. Stačí jediná kríza a zrazu sa ukáže, aké krehké môže byť fungovanie modernej spoločnosti. Otázky obnoviteľnej energie, energetickej sebestačnosti a udržateľnosti sa stali prirodzenou súčasťou našich životov.
A práve v prieniku technológií, ekológie a optimistických vízií budúcnosti vznikol solarpunk – hnutie aj herný žáner.
Na rozdiel od kyberpunku, ktorý často zobrazuje budúcnosť ako pochmúrne miesto ovládané korporáciami, solarpunk verí, že pokrok nemusí ísť proti prírode. Hra Solarpunk od Cyberwave Studio stojí presne na tejto myšlienke: namiesto boja s príšerami či záchrany sveta si postavíte vlastný domov a budete cestovať medzi plávajúcimi ostrovmi. Pestujete plodiny, vyrábate energiu zo slnka a vetra, skúmate okolie a krok za krokom rozširujete svoju malú farmu. Znie to príjemne, až povzbudivo, však? Otázkou však je, či hra dokázala zaujať aj niečím viac než len atraktívnou vizuálnou víziou. A ako vyštudovanému environmentálnemu geológovi mi to nedalo – chcel som to zistiť.


Maximálne uvoľnený zážitok bez prírodných nepriateľov
Vďaka svojmu dôrazu Solarpunk pôsobí ako typická, vzorová indie hra. Vznikla nie v obrovskom štúdiu s armádou vývojárov a nie je to ani projekt, ktorý by sa mal predvádzať filmovými strihmi či epickými zvratmi v príbehu. Je to menšia hra postavená okolo jedného jasného konceptu. Ponúka otvorený svet zložený z viacerých plávajúcich ostrovov, medzi ktorými sa postupne presúvate, objavujete nové zdroje a rozširujete svoje možnosti. Hoci sa môže na prvý pohľad tváriť ako ďalšia hra na prežitie, po pár hodinách je jasné, že vývojári to vzali o kúsok iným smerom než väčšina konkurencie.
Začiatok však pôsobí povedome. Zbierate konáre, kamene a ďalšie základné materiály. Vyrábate svoje prvé nástroje, staviate pracovné stoly a snažíte sa zabezpečiť jedlo a pitnú vodu (s melónovou flawor). Hra vás spočiatku jemne navedie správnym smerom, no pomerne skoro vás nechá, aby ste sa o seba postarali sami. Kúsok po kúsku si vybudujete farmu, rozrastiete pestovanie plodín a odomknete nové technológie, ktoré uľahčia vaše každodenné úlohy. Namiesto nekonečného ťaženia a bezhlavého priemyselného rozmachu však Solarpunk zdôrazňuje udržateľné riadenie. Stromy síce rúbete, ale zároveň ich aj znovu sadíte. Energii sa učíte získať zo zdrojov, ktoré za sebou nenechávajú stopu ničenia. A práve tu som si všimol najväčší odklon od „bratrancov“ v rámci žánru.

Kto si túto hru zamiluje – a na ktoré ďalšie tituly vás možno navnadí?
Kým veľa hier na prežitie stavia na neustálom pocite ohrozenia, Solarpunk ide opačným smerom. Nečakajte tu agresívnych nepriateľov, nájazdy na základňu ani tvrdé boje o prežitie. Je to oveľa bližšie k pokojnej atmosfére Minecraftu v kreatívnejšom duchu, ku slobode stavať v Raft, alebo k pokojnému pestovaniu v Stardew Valley. Zároveň však primieša aj vlastné nápady – energetické siete, automatizáciu a ekologický prístup k budovaniu základne. V určitých momentoch vás to môže pripomenúť aj Satisfactory, no namiesto obrovských tovární a dymiacich komínov sa tu snažíte vytvoriť sebestačný ekosystém fungujúci v súlade s okolím.
Vo videorecenzii ho dokonca porovnávame aj so Subnautica!
To zároveň dosť jasne hovorí, pre koho je hra určená. Ak čakáte nonstop akciu, dávku adrenalínu a závod s časom v štýle žánru prežitia, Solarpunk vás pravdepodobne neosloví. Naopak, najviac z nej vyťažia hráči, ktorí si užívajú budovanie, plánovanie a pomalé vylepšovanie vlastného malého virtuálneho kráľovstva. Je to hra pre ľudí, ktorí si vedia nájsť hodinku na doladenie farmy, hľadanie efektívnejšieho zdroja energie alebo navrhovanie útulného domu s výhľadom na oblaky.
Solarpunk sa nesnaží hráča hnaniť vpred – dáva mu slobodu.
A keďže pojem „cozy“ dnes často evokuje jednoduchší a nenáročnejší priebeh, Solarpunk dokazuje, že pomalšie tempo nemusí nutne znamenať plytký zážitok. Namiesto boja vytvára napätie cez manažment zdrojov, počasie a energetické systémy. Či vás to bude relaxovať, alebo vás to začne vyčerpávať, závisí hlavne od vašej povahy.

Medzi oblakmi a zeleňou
Jedným z najväčších lákadiel Solarpunku je bezpochyby jeho svet. Lietajúce ostrovy zahalené vegetáciou vytvárajú príjemné prostredie, ktoré skvele dopĺňa uvoľnené tempo hry. Najprv som sa tešil na objavovanie nových lokalít a hľadanie zdrojov potrebných na postup. Čím viac času som však v hre trávil, tým viac bolo jasné, že jednotlivé ostrovy primárne fungujú ako zásobníky na nové materiály.
Keď ich dôkladne preskúmate, často niet veľa dôvodov sa na ne vracať. Aj keď svet pôsobí prívetivo a vizuálne je veľmi príťažlivý, chýbajú mu prekvapenia, zaujímavé lokality či udalosti, ktoré by udržali dlhodobý pocit objavovania. Solarpunk tak ponúka príjemné prostredie na život, no nie vždy dostatočne zaujímavé miesto na dlhé skúmanie.

Ak hľadáte príbeh, dialógy alebo výraznejšie postavy, ste na nesprávnom mieste. Solarpunk prakticky úplne rezignuje na rozprávanie a sústredí všetku pozornosť na samotné skúmanie, budovanie, pestovanie a automatizáciu. Tému tvorby postavy si berie rovnakým spôsobom – teda prakticky ju nerobí. Vyberiete si iba z pár možností, ako je typ postavy, typ vlasov a podobne, a tým to hasne.


Pokojný život bez meča v ruke
Ak je niečo, na čom Solarpunk stojí alebo padá, je to jeho uvoľnený spôsob hrania. Už od prvých minút je jasné, že vývojári vsadili na prístup, ktorý je pomalší a pokojnejší – na budovanie vlastného sebestačného života namiesto neustáleho boja o prežitie. Začínate so zberom zdrojov, výrobou prvých nástrojov a zabezpečením jedla a vody. Po krátkom úvode vás hra nechá na vlastnú zvedavosť a vtedy sa naplno rozbehnú všetky jej systémy.
Jadro hrania tvorí postupný rozvoj vašej základne. Pestujete plodiny, odomykáte nové technológie a budujete energetickú infraštruktúru poháňanú slnkom, vetrom alebo vodou. Solárne panely, batérie a automatické zavlažovanie nepôsobia ako doplnky, ale ako prirodzená súčasť vášho progresu. Čím efektívnejšie dokážete prepojiť jednotlivé systémy, tým väčšie odmeny vám hra ponúka.

Nie všetko však funguje úplne bezchybne. S pribúdajúcimi hodinami sa začne črtať istá repetitivita. Objavovanie nových ostrovov spočiatku prináša pocit dobrodružstva, neskôr však často sklzne do zhromažďovania ďalšieho typu rudy či rastliny potrebnej na odomknutie ďalšej časti technologického stromu. Navyše niektoré procesy zbytočne spomaľuje čakanie na vyrobené predmety, na rast plodín alebo na spracovanie surovín. Zatiaľ čo v prvých hodinách je to príjemný spôsob, ako si oddýchnuť, neskôr som sa priestupne pristihol, že opakovane len čakám, kým sa dokončí ďalší krok.
Aj napriek tomu som si hru užil viac, než som pôvodne očakával. Solarpunk síce nie je revolučný a v mnohých mechanikách sa drží dobre vyšľapaných chodníkov žánru prežitia, no spôsob, akým ich poskladá do jedného ekologického celku, funguje prekvapivo dobre. Keď sa necháte unášať jeho uvoľneným tempom a nebudete ho hrať ako klasické akčné prežitie, odmení vás veľmi príjemným zážitkom.

Prekvapivo široké možnosti budovania a meniace sa počasie
Ovládanie samotné je jednoduché a intuitívne – od otvorenia inventára a používania predmetov až po stavbu prakticky čohokoľvek. Môžete si vybrať, čo a kam postavíte, ale aj ako orientovať záhony či kam umiestniť solárne panely. Pri stavbe väčších konštrukcií alebo celých komplexov je navyše fajn vidieť, že si vývojári dali záležať na tom, aby ponúkli širokú paletu stavebných dielov, takže si všetko viete prispôsobiť vlastným preferenciám.
Pokiaľ ide o výskum, je to rovnako intuitívne ako ovládanie – hra vás navádza, čo budete potrebovať a ako to dosiahnuť. A uprostred toho všetkého nezabúdajte na meniace sa počasie, ktoré je akoby alfa a omega hry. Okrem toho, že vám dochádzajú energia alebo zdroje, sa môže napríklad stať, že blesk udrie a ukončí vaše snahy. Kto tomu neverí, môže si pokojne zobrať krumpáč a počas búrky vyliezť na najvyšší vrch v okolí. A možno sa mu podarí šťastie v nešťastí – prípadne naopak.

Vzducholoď ako symbol slobody a najväčší highlight hry
Jedným z najzábavnejších momentov celej hry je, keď sa konečne vznesiete do oblakov a vymknete sa z mantinelov úvodného ostrova. No vzducholoď si musíte najskôr zaslúžiť. Zložíte ju z trosiek havarovaného stroja a z prvých pokročilejších komponentov, ktoré si v priebehu hry vyrobíte. Od tohto momentu sa pred vami otvára cesta na ďalšie ostrovy, k novým zdrojom a k novým technológiám.
Nie je to len prostriedok na presun – je to jeden z hlavných pilierov progresu, pretože bez pravidelných výprav by ste sa neposúvali ďalej.

Samotný let dokonale zapadá do filozofie Solarpunku. Zabudnite na rýchle cestovanie alebo automatický presun medzi bodmi na mape. Preplávanie medzi ostrovmi si vyžaduje kúsok trpezlivosti a dávku opatrnosti pri pristávaní. Niekedy som mal pocit, že hra zámerne spomaľuje tempo, aby si hráč viac všímal vzdialenosti medzi jednotlivými lokalitami. Pre niekoho to môže byť zbytočné zdržiavanie, no mne tento prístup dával zmysel. Cesta sa stáva súčasťou zážitku – nie len nutnou prestávkou medzi dvoma úlohami. A samozrejme, vzducholoď je jedným z najekologickejších spôsobov leteckej dopravy.
Vzducholoď navyše pekne podčiarkuje pocit stabilného rastu. S každým vylepšením sa dostanete ďalej od vlastného ostrova a objavujete nové typy plodín, zvierat a vzácnejšie zdroje. Hoci sa hra neskôr stretne s problémom opakovaných aktivít, samotný systém prieskumu cez vzducholodiu patrí medzi jej najúspešnejšie prvky. Dodáva svetu určitú dávku dobrodružstva a zároveň posilňuje dojem, že vlastnými silami krok za krokom budujete svoju malú ekologickú civilizáciu.

Príjemné prostredie, ktoré sa nesnaží zaujať za každú cenu
Vizuálne Solarpunk presne zachytáva to, čím chce byť. Namiesto naháňania fotorealizmu stavia na jednoduchší, farebnejší štýl, ktorý ešte viac umocňuje pokojnú atmosféru plávajúcich ostrovov. Buja vegetácia, otvorené obzory a ručne robené chalúpky vytvárajú príjemnú kulisu, kde sa dá na chvíľu vypnúť a len si užiť pohľad na svet pod vami. Na druhej strane však musím priznať, že hra príliš neriskuje ani v oblasti vizuálu. Niektoré prostredia začnú časom pôsobiť podobne a ani zvieratá či iné objekty nedosahujú takú živosť, akú by si tento typ zamerania zaslúžil. Našťastie je po technickej stránke všetko vo veľmi dobrej kondícii – počas hrania som narazil len na drobné chyby a občasné zaseknutia pri interakciách, čo zážitok v nijakom veľkom meradle nepokazilo.
Aj zvuk ide podobnou cestou. Hudobný podmaz sa drží v pozadí a nesnaží sa na seba upriamovať pozornosť. Namiesto nezabudnuteľných melódií vytvára nenápadnú zvukovú kulisu, ktorá ladí so zvukom vetra, dažďa a ďalších ambientných zvukov. Funguje to presne tak, ako má, no zároveň je to jeden z tých prvkov, na ktorý si pravdepodobne dlho po dohratí ani nespomeniete. A to mi nakoniec vôbec nevadilo – skôr naopak.

Verdikt: 8/10
Jednoducho povedané, Solarpunk nebude šálkou čaju pre každého – a vývojári si to sami priznávajú tým, že ponúkajú stručný prehľad, pre koho je hra určená. Zabrániť zlej kúpe je jednoducho lepšie než potom riešiť negatívne recenzie od nespokojných hráčov. Hra neponúka epické bitky, filmový príbeh ani nekonečný svet plný atrakcií na každom ostrove. Namiesto toho sa spolieha na trpezlivé plánovanie a radosť z toho, že si postupne budujete niečo vlastné. A presne v tom spočíva jej najväčšia sila. Keď sa všetky systémy spoja do jedného fungujúceho celku – farma prosperuje, batérie sa nabíjajú, stroje bežia a vzducholoď sa vydá na ďalšie dobrodružstvo – hra vám dá veľmi uspokojivý pocit zadosťučinenia.
Áno, svet by mohol byť živší, prieskum rozmanitejší a opakované úlohy časom začínajú pôsobiť otravnejšie. Aj tak som sa však často pristihol, že hovorím to známe: „Ešte dokončím jednu vec a potom idem,“ a vzápätí príde ďalšia hodina budovania, pestovania alebo vylepšovania základne. Pre malú indie produkciu je to prekvapivo rozsiahly projekt s množstvom možností, šarmantnou filozofiou a hrateľnosťou, ktorá vás vie pohltiť aj na desiatky hodín. Ak hľadáte pokojnú survival hru bez násilia, v ktorej si vybudujete svoj kúsok eko-utópie medzi oblakmi, Solarpunk je jedným z najvýnimočnejších projektov posledných rokov. V tomto prípade je hodnotenie 8/10 viac než zaslúžené.

